Prvoinštančné rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne zo 29.10.2013 sťažovateľovi nárok na dávku zamietlo; rozhodnutie potvrdila pobočka 17.12.2013, proti čomu prokurátor podal protest, ktorý viedol k zrušeniu a vráteniu veci na nové prejednanie. Po opätovnom dokazovaní orgán prvej inštancie dňom 08.08.2014 opätovne zamietol nárok; odvolací orgán Sociálnej poisťovne rozhodnutie potvrdil 08.06.2015. Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu sťažovateľa zamietol rozsudkom zo 27.07.2016 a Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť dňa 13.12.2017 zamietol ako nedôvodnú. Najvyšší súd potvrdil, že orgány verejnej správy riadne zistili skutkový stav, aplikovali kritériá vykonávacieho nariadenia a právne normy EÚ, preto sťažovateľovi nárok na dávku nevznikol; náhrada trov kasačného konania nebola priznaná.
Úplné znenie rozhodnutia a právne vety sú dostupné po prihlásení do aplikácie precedensAI.
Koľkokrát a v akej role sa na toto rozhodnutie odvolávajú iné súdy. Vzťahy medzi rozhodnutiami analyzuje precedensAI z plných textov judikatúry.
Opätovne poukázané rozhodnutie Najvyššieho súdu so reštriktívnym výkladom otázky zachovania bydliska; slúžilo ako podklad pre argumentačný rámec krajského súdu.
Uvedené rozhodnutie slúži ako precedenčný príklad aplikácie čl.11 ods.2 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní úmyslu osoby.
Rozsudok používaný odvolacou inštitúciou i kasačným súdom pri posudzovaní bydliska a centra záujmov.
Rozhodnutie o subsidiárnej úlohe úmyslu pri určovaní centra záujmov podľa vykonávacieho nariadenia.
Použitý krajským súdom ako podpora rozhodovacej praxe pri posudzovaní zachovania väzieb/bydliska.
Opíšte svoj prípad a nechajte AI nájsť najrelevantnejšie judikáty z databáze slovenských súdov.