Judikáty Najvyššieho súdu SR

Spor o príslušnosť medzi Okresným súdom Banská Bystrica a Okresným súdom Prešov bol postúpený v rámci upomínacieho konania podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, pričom z písomností postúpenia nebolo zrejmé, prečo k postúpeniu došlo. Okresný súd Prešov vyjadril nesúhlas s postúpením s odôvodnením, že ide o spotrebiteľský vzťah a miestne príslušný je všeobecný súd podľa sídla žalovaného. Najvyšší súd SR ako súd spoločne nadriadený obom okresným súdom prejednal tento nesúhlas podľa § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Najvyšší súd preskúmal právnu povahu vzťahu (podnikateľská činnosť úpadcu, spotrebiteľská zmluva podľa občianskeho práva, postavenie spoločenstva vlastníkov) a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Prešov je dôvodný. V záujme určenia miestnej príslušnosti Najvyšší súd určil Okresný súd Vranov nad Topľou ako príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednoglasne pomerom hlasov 3 : 0 a proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na Mestský súd Bratislava IV (sp. zn. 27Up/1942/2023), pričom po doručení odporu navrhla žalobkyňa pokračovanie podľa pravidiel upomínacieho konania (zákon č. 307/2016). Mestský súd Bratislava IV s postúpením nesúhlasil a vec predložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o príslušnosti podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 43 ods. 2 CSP). Senát 6C NSSR považoval nesúhlas za nedôvodný a postúpil vec veľkému senátu podľa § 48 CSP. Veľký senát vyžiadal odborné stanoviská (ministra spravodlivosti, generálneho prokurátora, právnických fakúlt) a po ich zhodnotení dospel k záveru, že spor medzi poškodeným a povinnou zmluvnou poisťovňou o plnenie z PZP nie je obchodnoprávnym sporom. Najvyšší súd tak rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je príslušný Mestský súd Bratislava IV. Rozhodnutie veľkého senátu prijal pomerom hlasov 7 : 0 a proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz; proti nemu žalovaný podal odpor. Žalobca následne podal návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP a upomínací súd spis podľa § 14 ods. 3 zákona o UK postúpil Okresnému súdu Nitra. Okresný súd Nitra s postúpením nesúhlasil a podľa § 43 ods. 2 CSP predložil spis Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o príslušnosti. Najvyšší súd preskúmal právne ustanovenia CSP a zákona o upomínacom konaní, koncentrujúc sa na náležitosti odporu podľa § 11 zákona o UK a na pravidlá postúpenia podľa § 14 ods. 3. Najvyšší súd konštatoval, že obsah odporu je z kontextu vecne odôvodnený a že postup Okresného súdu Banská Bystrica nebol hrubo chybny; preto zamietol námietku Okresného súdu Nitra. V dôsledku toho Najvyšší súd rozhodol, že príslušným súdom na pokračovanie konania je Okresný súd Nitra a rozhodnutie senátu bolo jednomyseľné (3:0).

Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III bez predchádzajúceho rozhodnutia o platobnom rozkaze. Mestský súd Bratislava III a) vyjadril nesúhlas s postúpením a b) podal predmetný spis Najvyššiemu súdu SR podľa § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku na rozhodnutie o príslušnosti. Najvyšší súd preskúmal či postup upomínacieho súdu zodpovedal osobitnej úprave zákona o upomínacom konaní a či išlo o burzový obchod. Najvyšší súd dospel k záveru, že postúpenie sporu bolo predčasné a že kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica pre upomínacie konanie zostala zachovaná, pričom nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením považoval za dôvodný. Rozhodnutie Najvyššieho súdu je konečné (3 : 0) a proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok; spor o merite veci tak pokračuje podľa upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica.

V konaní o príslušnosti Okresný súd Banská Bystrica postúpil spis na Okresný súd Nitra podľa ustanovení o upomínacom konaní (§ 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.). Okresný súd Nitra vyjadril nesúhlas s postúpením a otázku príslušnosti postúpil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR podľa § 43 ods. 2 CSP. Najvyšší súd prejednal spornú otázku príslušnosti ako súd nadriadený obom okresným súdom a preskúmal právne podklady postúpenia. Najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením veci je dôvodný. V dôsledku toho Najvyšší súd určil, že (vecne a miestne) príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Levice. Rozhodnutie Najvyššieho súdu je uznesením prijatým pomerom hlasov 3 : 0 a proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Najvyšší súd SR prejednal sťažnosť v súvislosti s nesúhlasom Okresného súdu Nitra s postúpením sporu z Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 43 ods. 2 CSP. Spis bol predložený na najvyšší súd v dôsledku rozporných stanovísk okresných súdov o tom, ktorý okresný súd je príslušný na prvostupňové konanie. Najvyšší súd preveril dôvody postúpenia, charakter pohľadávky a adresu sídla žalovanej a dospel k právnemu posúdeniu povahy nároku. Súd konštatoval, že pohľadávka má verejnoprávny podklad podľa maďarských predpisov, avšak pre účely určenia príslušnosti ide o občianskoprávnu agendu v zmysle CSP. Na základe toho zrušil postúpenie sporu a určil, že vec (miestne a vecne) patrí na Okresný súd Nové Zámky. Rozhodnutie senátu je v pomere hlasov 3 : 0 a proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Dôsledkom rozhodnutia je vrátenie veci na ďalšie konanie príslušnému okresnému súdu podľa určenia Najvyššieho súdu.

Konanie bolo začaté podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica ako upomínacom súde. Po podaní odporu žalovaným podal žalobca návrh na pokračovanie v konaní podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, na základe čoho Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Nitra. Okresný súd Nitra s postúpením nesúhlasil a poukázal, že vecne a miestne príslušným súdom je Okresný súd Nové Zámky; Nitra preto predložila spis Najvyššiemu súdu SR podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. Najvyšší súd preskúmal spis a právne otázky príslušnosti (vrátane aplikácie § 12–15 a § 36 a § 43 CSP) a rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením je dôvodný. Najvyšší súd určil, že kauzálna príslušnosť na obchodnoprávny spor nebola založená, že ide o občianskoprávny nárok a že miestne príslušným súdom podľa sídla žalovaného je Okresný súd Nové Zámky. Dôsledkom rozhodnutia je, že vec má byť pokračovaná na Okresnom súde Nové Zámky; rozhodnutie nadobudlo platnosť bez možnosti opravného prostriedku.

Konanie začalo upomínacím návrhom na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý na návrh žalobcu postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III podľa príslušných ustanovení zákona o upomínacom konaní. Mestský súd Bratislava III pred postúpením spor preskúmal a následne s postúpením nesúhlasil; ako súd, ktorý odmietol prevziať kauzálnu príslušnosť, postúpil spis Najvyššiemu súdu podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd preskúmal právny status strán, právnu povahu záväzkového vzťahu a aplikovateľnosť ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o vlastníctve bytov. Najvyšší súd dospel k záveru, že spor má charakter občianskoprávny a kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávne spory sa neuplatní. V dôsledku toho Najvyšší súd potvrdil nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením a určil príslušným súdom na ďalšie konanie Mestský súd Bratislava IV. Rozhodnutie o príslušnosti je konečné a proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok.

Konanie bolo začaté podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica, po ktorom nasledovalo podanie odporu žalovaného a návrh žalobcu na pokračovanie v konaní podľa zákona o upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spis Okresnému súdu Nitra; Okresný súd Nitra následne namietol svoju nepríslušnosť a predložil spis Najvyššiemu súdu SR ako súdu spoločne nadriadenému na rozhodnutie o príslušnosti. Najvyšší súd preskúmal právne predpisy (predovšetkým pravidlá civilného sporového poriadku a ustanovenia Obchodného zákonníka) a zvážil charakter povahy nároku podľa § 261 ObZ. Najvyšší súd dospel k záveru, že spor má občianskoprávny charakter a miestne aj vecne príslušným súdom je Okresný súd Levice, pričom nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením považoval za dôvodný. Rozhodnutie Najvyššieho súdu je uznesením prijatým senátom v pomere hlasov 3 : 0 a proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok. Dôsledkom uznesenia je, že konanie bude pokračovať na súde miestne príslušnom podľa sídla žalovaného (Okresný súd Levice) a Okresný súd Banská Bystrica nemal oprávnenie konať vo veci ako navrhoval.

Konanie začalo ako upomínacie konanie na Okresnom súde Banská Bystrica podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, následne po odporovom konaní žalobca požiadal o pokračovanie podľa zákona o UK. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spis Okresnému súdu Bratislava I (dnes Mestský súd Bratislava III). Mestský súd Bratislava III vyhlásil, že nie je kauzálne príslušný a namietol postúpenie s odôvodnením, že vec je občianskoprávna so žiadosťou o priami nárok podľa §15 PZP, a preto je miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. Pre rozhodnutie o príslušnosti bol spis postúpený Najvyššiemu súdu SR podľa §43 ods. 2 CSP. Najvyšší súd preskúmal právne otázky príslušnosti, aplikoval relevantné ustanovenia CSP, zákona o UK a zákona o PZP a dospel k záveru, že námietka MS Bratislava III je dôvodná. Výsledkom je uznesenie Najvyššieho súdu, ktorým bol určený Mestský súd Bratislava IV ako príslušný súd na pokračovanie konania. Vo veci nie je prípustný opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.

Prvostupňový Okresný súd Nitra žalobu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania; Krajský súd v Nitre toto rozhodnutie zmenil a uznal, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou na základe vydržania, pričom žalobcom priznal trovné z prvého aj druhého stupňa. Žalovaná 3/ podala dovolanie k Najvyššiemu súdu SR, pričom dovolací súd (senát 7C) vec posunul do veľkého senátu vzhľadom na rozdielnu judikatúru a zásah Ústavného súdu. Ústavný súd následne zrušil predchádzajúci rozsudok najvyššieho súdu a vrátil vec na ďalšie konanie, čo viedlo k postúpeniu otázky veľkému senátu. Veľký senát požiadal odborné stanoviská ministerstva, generálnej prokuratúry a viacerých právnických fakúlt a po ich zohľadnení dovolanie zamietol, pričom potvrdil právny názor, že nedostatok písomného titulu sám o sebe nevylučuje vydržanie. Najvyšší súd teda dovolaním neprípustné právne názory odmietol a potvrdil nároky žalobcov; žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Rozhodnutie má v právnej rovine významné vymedzenie poňatia dobromyseľnosti pri vydržaní a procesne uzavrelo viacnásobné odvolania a dovolania v tejto veci.

Konanie sa začalo upomínacím konaním na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý po návrhu žalobcu postúpil vec Okresnému súdu Žilina. Okresný súd Žilina následne postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III podľa § 43 ods. 1 CSP s poukazom na § 22 písm. a) (kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávne spory). Mestský súd Bratislava III s postúpením nesúhlasil a namietal, že spor nie je obchodnoprávny, ale občianskoprávny s pôvodom v zákone o PZP; preto predložil spis Najvyššiemu súdu SR podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. Najvyšší súd preskúmal právnu povahu sporu, aplikáciu miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) CSP a otázku kauzálnej príslušnosti podľa § 22 CSP. Najvyšší súd dospel k záveru, že spor je občianskoprávny a že postup Okresného súdu Banská Bystrica pri postúpení na Okresný súd Žilina bol v súlade s voľbou žalobcu; zároveň potvrdil oprávnenosť nesúhlasu Mestského súdu Bratislava III s postúpením. Výtahom z rozhodnutia je, že príslušným súdom na prejednanie sporu je Okresný súd Žilina; rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 a proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok.