Daňové orgány spochybnili oprávnenosť odpočtu DPH s odvolaním sa na nedostatočné preukázanie, že deklarovaní dodávatelia reálne dodali tovar. Krajský súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a uložil doplniť dokazovanie, pričom vychádzal z judikatúry Súdneho dvora EÚ o potrebe zisťovať, či príjemca vedel alebo mal vedieť o daňovom podvode v reťazci. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd zamietol a potvrdil, že daňové orgány nepreukázali účasť alebo vedomosť žalobcu o podvode, pričom zdôraznil rozdelenie dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Najvyšší súd priznal žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania.
Úplné znenie rozhodnutia a právne vety sú dostupné po prihlásení do aplikácie precedensAI.
Koľkokrát a v akej role sa na toto rozhodnutie odvolávajú iné súdy. Vzťahy medzi rozhodnutiami analyzuje precedensAI z plných textov judikatúry.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (kasačné) ktoré kasačný súd prevzal a ktoré riešilo obdobné právne otázky týkajúce sa DPH a dôkazného bremena; citované pri odôvodnení rozhodnutia.
Kasačný rozsudok v obdobnej veci tých istých účastníkov, na ktorý kasačný súd odkazuje a ktorým sa riadil pri rozhodovaní.
Konštantná judikatúra kasačného súdu o dôkaznom bremene daňového subjektu v daňových konaniach.
Uvedený ako konzistentná judikatúra NSSSR o rozložení dôkazného bremena v daňových veciach.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, na ktorý kasačný súd odkazuje ako na obdobné rozhodnutie pre rovnakú argumentačnú líniu týkajúcu sa dôkazného bremena a preukazovania reálnosti obchodov.
Opíšte svoj prípad a nechajte AI nájsť najrelevantnejšie judikáty z databáze slovenských súdov.