Žaloba o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva bola najprv zamietnutá Okresným súdom Prešov a toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Prešove. Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu zásadného právneho významu otázky, či náhrada za zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. môže byť jednorazová alebo aj opakujúca sa. Najvyšší súd ako dovolací súd preskúmal právne otázky vymedzené odvolacím súdom a dospel k záveru, že finančná náhrada za takéto zákonné vecné bremeno má povahu jednorazového vyrovnania a nárok na opakujúce sa plnenie v danom prípade neexistuje. Vzhľadom na to dovolanie zamietol a potvrdil rozhodnutia nižších súdov, pričom o trovách dovolacieho konania nerozhodol.
Úplné znenie rozhodnutia a právne vety sú dostupné po prihlásení do aplikácie precedensAI.
Koľkokrát a v akej role sa na toto rozhodnutie odvolávajú iné súdy. Vzťahy medzi rozhodnutiami analyzuje precedensAI z plných textov judikatúry.
Rozsudok Najvyššieho súdu, na ktorom sa opierala argumentácia o jednorazovom charaktere finančnej náhrady za vznik vecného bremena podľa inej právnej úpravy; citovaný ako relevantný pri analógii.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu, z ktorého dovodený záver, že právo na náhradu podľa § 23 ods. 5 vzniklo ex lege tomu, kto bol vlastníkom ku dňu účinnosti zákona.
Dovtedajší dovolací názor o náhrade pri vecnom bremene podľa zákona č. 182/1993, použitý ako právny podklad a analogia pri posudzovaní zákona č. 66/2009.
Rozhodnutie NSSR o jednorazovom charaktere náhrady za vecné bremeno podľa predchádzajúcej úpravy; použité ako precedent pri aplikácii zákona č. 66/2009.
Rozsudok Najvyššieho súdu týkajúci sa režimu vecných bremien zriadených ex lege; použitý odvolacím súdom pri odôvodnení jednorazovej náhrady.
Opíšte svoj prípad a nechajte AI nájsť najrelevantnejšie judikáty z databáze slovenských súdov.