Okresný súd preskúmal dokazovanie, zistil nesprávne údaje o výške úveru a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu s príslušenstvom; odvolací súd tento záver potvrdil a takisto konštatoval porušenie povinností podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná podala dovolanie a Najvyšší súd posúdil prípustnosť dovolania aj otázku pokračovania konania s právnym nástupcom po zániku pôvodnej žalovanej. Najvyšší súd dospel k záveru, že nezákonné zaradenie nákladov do istiny úveru je v rozpore s právnou úpravou a judikatúrou EÚ, pričom potvrdil rozhodnutia nižších súdov. Dovolanie bolo zamietnuté alebo odmietnuté v častiach podľa procesných dôvodov, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania; o výške trov rozhodne súd prvej inštancie.
Úplné znenie rozhodnutia a právne vety sú dostupné po prihlásení do aplikácie precedensAI.
Koľkokrát a v akej role sa na toto rozhodnutie odvolávajú iné súdy. Vzťahy medzi rozhodnutiami analyzuje precedensAI z plných textov judikatúry.
Najvyšší súd rozhodol v prakticky totožnej veci, potvrdil právny záver o nesúladnom uvedení istiny a RPMN a záver, že v takom prípade je úver bezúročný a bez poplatkov; tento výrok dovolací súd považoval za rozhodujúci.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré posudzovalo, či sumy financované na doplnkové tovary patria do istiny úveru a doložilo právny prístup k viazaným zmluvám; použité ako priamo rozhodujúce.
Rozhodnutie NSSR, ktorému neskôr nadviazal aj Ústavný súd (I. ÚS 341/2023) – potvrdzuje judikatúru v prospech interpretácie, že náklady nesmú byť kapitalizované do istiny.
Rozsudok NSSR potvrdzujúci právny prístup, že nesprávne uvedená výška úveru a RPMN vedie k sankcii bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
Ďalšie rozhodnutie NSSR súvisiace s posudzovaním zahrnutia nákladov na doplnkové služby do RPMN a ich právnych dôsledkov.
Opíšte svoj prípad a nechajte AI nájsť najrelevantnejšie judikáty z databáze slovenských súdov.