Spor prešiel tromi inštanciami: Okresný súd Galanta pôvodne určil, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi, následne Krajský súd v Trnave rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Odvolací súd rozhodoval najmä o tom, či držba žalobcov bola dobromyseľná vzhľadom na požiadavky písomnej formy kúpnej zmluvy pri prevode nehnuteľnosti. Žalobcovia podali dovolanie na Najvyšší súd, v ktorom namietali nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu a porušenie práva na súdnu ochranu. Najvyšší súd preskúmal len právne otázky dovolateľmi uplatnené, shodl sa s odvolacím súdom, že ústna zmluva nemohla ospravedlniť dobromyseľnosť potrebnú pre vydržanie, a dovolanie zamietol. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd nepriznal z dôvodu, že o ňu nepožiadala.
Úplné znenie rozhodnutia a právne vety sú dostupné po prihlásení do aplikácie precedensAI.
Koľkokrát a v akej role sa na toto rozhodnutie odvolávajú iné súdy. Vzťahy medzi rozhodnutiami analyzuje precedensAI z plných textov judikatúry.
Rozhodnutie, v ktorom dovolací súd zamietol vydržanie pre nesplnenie dobromyseľnosti pri neplatnej ústnej zmluve; používané protistranou na podporu neprípustnosti vydržania.
Použitý pri vysvetlení, že nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti na základe nepísomnej (ústnej) zmluvy nepodporuje dobromyseľnosť držiteľa.
Rozsudok o tom, že držba vyplývajúca zo zmluvy bez písomnej formy po 1.4.1964 nemôže zakladať dobromyseľnosť; dovolateľmi použitý argument.
Ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR použitné pri posúdení dobromyseľnosti držiteľa pri vydržaní.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spomínané pri koncepcii právneho omylu a dobromyseľnosti držiteľa.
Opíšte svoj prípad a nechajte AI nájsť najrelevantnejšie judikáty z databáze slovenských súdov.